Bývalý búrlivák prezývaný "Hatrlo", známy aj svojou fintou
"prehadzovačkou", obsadil v ankete o najlepšieho slovenského futbalistu
storočia druhé miesto za Jánom Popluhárom. Patril k postrachom nielen
domácich obrancov a brankárov, ale aj zahraničných hviezd. Počas
športovej kariéry ho ľudia obdivovali pre jeho góly a futbalové finesy,
ale vďaka búrlivej povahe si získal aj neprajníkov.
Jozef Adamec sa narodil 26. februára 1942 vo Vrbovom. Rodičia chceli mať
z chlapca zámočníka, ale jeho už od malička najviac zaujímal futbal,
ktorý s rovesníkmi začal hrávať na miestnom kamenistom ihrisku. Vrbovskí
chlapci organizovali aj zápasy s rovesníkmi z okolitých dedín a už v
nich Adamec vynikal. Jeho futbalovú kariéru vážne ohrozilo zranenie
práve po jednom z týchto chlapčenských zápasov. Opuchlo mu koleno a v
piešťanskej nemocnici strávil šesť týždňov. Lekári ho dokonca na päť
rokov oslobodili od telesnej výchovy a futbal mal zakázaný.
Adamec sa však futbalu nevzdal. Vynikať začal ako dorastenec Vrbového.
Prvá vážnejšia ponuka prišla z Považskej Bystrice, kam ho však mama
nepustila. No keď prišla ponuka z Trnavy, celá dedina ju prehovárala,
aby súhlasila s odchodom syna do Spartaka. V drese Spartaka Trnava a
vlastne v najvyššej československej súťaži debutoval ako 17-ročný pod
vedením trénera Antona Malatinského v marci 1959. Svoje prvé pôsobenie v
drese "bílích andelov" sa skočilo v roku 1961 povolávacím rozkazom,
vďaka ktorému sa však Adamec ocitol v tej dobe v jednom z najlepších
mužstiev v Dukle Praha. Zrazu sedel v jednej kabíne s najväčšími
hviezdami prvej československej ligy - Masopustom, Pluskalom, Novákom,
Kučerom, Jelínkom, Borovičkom, Koubom, Vacenovským a ďalšími. S Duklou
získal v rokoch 1962 a 1963 dva federálne ligové majstrovské tituly.
Po skončení vojenskej služby sa vrátil znovu do Trnavy, ale túžil po
Slovane Bratislava. Síce doň prestúpil, ale boli to ako sám hovorieval,
stratené roky. V tíme belasých pôsobil 639 dní, ale z toho 267 nehral
pre tresty a zranenia. Za jednu z výnimočných chvíľ v pôsobení v Slovane
možno označiť zápas proti Třincu, v ktorom Adamec zaznamenal šesť
gólov. Obávaný útočník sa vrátil naspäť do Trnavy, s ktorou získal päť
(1968, 1969, 1971, 1972, 1973) československých ligových majstrovských
titulov a postúpil tiež do semifinále Európskeho pohára majstrov. Spolu s
Karolom Dobiašom a Ladislavom Kunom bol hlavná hviezda Spartaka.
Nastúpil tiež štyrikrát vo štvrťfinále najprestížnejšej súťaže – dvakrát
v trnavskom drese a dvakrát ako hráč Dukly Praha.
Celkovo vo vtedajšej najvyššej futbalovej súťaži nastrieľal 170 gólov, z
toho 138 za Spartak, 17 za Duklu Praha a 15 za Slovan. Prvenstvo v
súťaži ligových kanonierov o Pohár denníka Práca si vystrieľal štyrikrát
(1967, 1968, 1970 a 1971). Zisk Československého pohára si so
spoluhráčmi vychutnal v štyroch prípadoch, v roku 1961 v drese pražskej
Dukly a v rokoch 1967, 1971, 1975 vo farbách milovaného Spartaka. Záver
hráčskej kariéry strávil ako hrajúci tréner v rakúskom tíme Slovan
Viedeň, v ktorom pôsobil v rokoch 1977 – 1980.
Jeho futbalové umenie neostalo nepovšimnuté ani československou
reprezentáciou. Už v dvadsiatich hral na MS v Čile, odkiaľ sa vrátil ako
vicemajster sveta. Československo reprezentoval aj na svetovom
šampionáte v roku 1970 v Mexiku. Z reprezentačného pôsobenia sú pamätné
jeho hetriky. Tri góly v jednom zápase strelil slávnej Brazílii v roku
1968 na bratislavskom Tehelnom poli. Druhý hetrik zaznamenal proti
Írsku. Výborný výkon podal aj v barážovom zápase o postup na MS v roku
1970. V súboji s Maďarskom skóroval z priameho kopu.
Po ukončení aktívnej činnosti prešiel na trénerskú kariéru. Začínal v
Spartaku Trnava a viedol aj Slovan Viedeň, Šaľu, Banskú Bystricu,
Vorwärts Steyr, Inter Bratislava, Bohemians Praha, Zlín, Dunajskú
Stredu, Trnavu, Prešov a bratislavské kluby Slovan a Artmediu. V rokoch
1999 - 2001 bol kormidelníkom slovenskej futbalovej reprezentácie.
Jozef Adamec, od roku 2016 laureát Siene slávy slovenského futbalu, zomrel 24. decembra 2018 vo veku 76 rokov.